Po upršanom víkende sme si vymysleli deň voľna na vysokotatranskú turistiku - a dobre sme zrobili 😎 Počasie perfektné, ľudí menej ako cez víkendy (stále dosť) - po nejakých 14 rokoch som sa konečne opäť dostal na Východnú Vysokú. Adush prvýkrát v živote. Ráno sa nám išlo "od nohy", smerovníkový čas k Sliezkemu domu sme stiahli o vyše polhodinu. To sme využili na raňajkové pivo v novom bufete, ktorý akurát otvorili. Paráda. Ďalej nás už lákal pohľad na hučiaci Velický vodopád, po dažďoch plný masy vody. Osviežila nás spŕška pod "Večným dažďom" a ďalej pohľad na rozkvitnutú Kvetnicu. Všetko ako má byť. Na Poľskom hrebeni sme sa už zrazili s viacerými partiami, vystupujúcimi z rôznych smerov a akurát okolo obeda sme dostúpali príjemným chodníkom na vrchol. Keška, fotky, obed, pivko, melón, aby sa nám lepšie išlo ďalej. Prielom sa Adush veľmi nepáčil, ale ja ho mám rád. Od Zamrznutého kotla fajn lezenie, naschvál som sa vyhýbal kramliam a reťaziam, ako aj minule. Cestou som pozbieral nejakú tú poľskú konzervu. Dole sa tiež išlo fajn, na chate buchty, pivko a zdĺhavý zostup na Hrebienok a dolu k autu. Krásny tatranský deň za nami.