Ráno budík o 4:44, raňajky, balenie, beh na električku - nestihol som 🙂 Nevadí, beriem zo stojana Slovnaft bike, o 4 kilometre a 18 minút ho spotený parkujem na Račianskom Mýte. O 5:55 IC vlak do Mikuláša. Druhé raňajky na autobuske, čakajúc na nadväzný spoj k jaskyni Slobody. Vezie sa nás viac, ale moju trasu idem už len sám. 9:34, necelých 5 hodín od budíčka vyrážam. Cesta stála 15 Eur a 15 centov, pocit na nezaplatenie. Míňam dva bufety pri jaskyni s pokušením dať si niečo sladké do bruška a do batoha. Výnimočne odolávam, že to skúsim len na pripravených bagetkách a jablku. Dupnem do kopca a ide sa mi perfektne.

Presne o hodinu som cca o 600 výškových metrov vyššie, spokojný ako dobre mi to šliape. Na výstupe na skaliská Pustého ma víta osamelý kamzík, ale aj akosi ťažké nohy. Moje tempo klesá, pridávam prestávky. Na jednom mieste nájdem pník s vyrezaným prírodným stolom. Beriem to signál, znamenie k obedu. Dobrú polhodinu sa zdržím s výhľadom na Poludnicu, Liptov a zaparené Vysoké Tatry. Potom zdolávam posledné stúpanie na Krakovu hoľu, v závere "toboganom" - chodníkom utopenom vo vysokej kosodrevine. Našťastie je pravidelne prerezávaná. Hore vyruším dvojicu pri zvláštnych foto-hrátkach, ale aj tak si sadám na kraj neveľkej plošiny s exkluzívnym výhľadom. Nedá sa inak, otváram jedinú plechovku piva, čo som si vzal so sebou. Dvojica odchádza, tak si sám vychutnávam panorámu podo mnou. Následne nachádzam a logujem kešku.

So značným oneskorením kráčam ďalej po bočnom hrebeni, ktorý je dosť členitý. Tri či štyrikrát schádzam desiatky, aj pár stoviek metrov, ktoré treba znovu vystúpať. Trasa sa akoby stále naťahovala a čas beží akosi rýchlejšie. Ako sa míňajú hodiny, je mi čoraz jasnejšie, že to na Ďumbier nestihnem. Nevadí, nejdem sa hnať. Pod Krúpovým sedlom opäť posedím, dojem zásoby, dopijem .. a dobijem aj mentálne baterky. Potom sa zvrtnem do Širokej doliny, ktorá ma pozvoľným klesaním pohodlne dovedie až do Lúčok. Bonusom sú hlavne maliny a svieži potok, čo odvodňuje značne vyrúbané svahy naokolo.